Pakobylky                

Hlavná stránka

Pakobylky v STODOLE

              Naozaj  môže niektorým ľuďom pripadať veľmi zvláštne predvádzať na jednej pôde dve tak rodovo “odlišné veci“ ako sú úspory energie a zvláštne druhy "chrobákov“...

            Nám to až tak zvláštne nepripadá.

Chceme totiž hľadať, zisťovať spolu s návštevníkmi výstavky o pakobylkách, ktoré predstavy o našom ďalšom vývoji sa môžu stať reálnymi a to pri prezeraní prekrásnych exemplárov vzácnych a živých pakobyliek - samozrejme nemáme na mysli premenu našich tiel na niečo podobné, v čom sa nosia oni... Okrem iných živočíchov - sú to aj oni, ktoré dokonalými úpravami či premenami svojich schránok (tiel) a spôsobom života v  ich danom prostredí ako aj reakciami na vlastnosti prostredia, v ktorom žili a žijú, vlastne prežili až dodnes... A to je to, čo by mohlo byť zaujímavé.  A povedali sme si, že by to možno zaujímalo aj iných...
            Prečo a nad čím by sme sa mali zamýšľať? Čo máme spoločné s týmito "chrobákmi“?
            STODOLA Centrum sa pomaly stáva miestom, kde sa postupom času určite budú stretať všetky formy poznania  ako aj  informácie či doklady o ľudskej činnosti na našej planéte.
Už od začiatku fungovania našich výstav sme sa venovali všetkému, čo nejako  - hoci i veľmi vzdialene – súvisí s energiou. S jej získavaním, poznatkami i stavom poznatkov o nej, s jej súvislosťami s rozvojom spoločnosti a aj so stavom životného prostredia.
A aj o tom, že pomaly spoznávame medze, limity nášho rozvoja, ľudstva a to najmä v súvislosti s rastúcim počtom ľudí na Zemi, klesajúcimi zásobami neobnoviteľných zdrojov energie a rastúcej environmentálnej záťaže našej planéty. Je to asi pre ten stupeň vývoja, aký sme dosiahli:  začala sa objavovať naša čoraz väčšia závislosť na energii. Je len samozrejmé, že sa nejedná o  akési naše zlyhania. Ide o (nepríjemnú?)  závislosť na energii, u ktorej je všetko, i to, čo s ňou len "slabo"  súvisí, závislé na raz daných prírodných zákonoch a neriadi sa našimi želaniami. 

            V STODOLE preskúmavame všetky možnosti, ako sa dostať k zaujímavým poznatkom, inšpirujúcim myšlienkam či úvahám. Preto sme sa potešili príležitosti inštalovať u nás výstavku pakobyliek. Pokúsime sa vyčerpať čo najviac z poznatkov o nich a ich pozorovaním. Povšimneme si dôležitú črtu vývoja živých organizmov, akými sme aj my –  evolúciu. 

Vzhľad pakobyliek sa príkro a podivuhodne líši od toho, čo vieme o našich "chrobákoch“ – naši chrobáci majú taký vzhľad, aký majú, však ich poznáme, niektorí sa vedia prispôsobovať, brániť, avšak nie až zmenou svojho vzhľadu. Pakobylky - to je niečo iné. Naozaj sú exotické, mimoriadne "nepravdepodobné". A tým sa vedia aj pripomenúť a "rozbehnúť“ našu predstavivosť.

            Ako to súvisí s energiou a jej využívaním? No, podľa nás dosť úzko.
Na pakobylkách (ako na mnohých iných živočíchoch) je vidieť, že s energiou, ktorú získajú, narábajú veľmi starostlivo. Až tak, že ak „chceli“ prežiť, „museli“ meniť svoj vzhľad. Samozrejme, že to nerobili vedome - len evolúcia ponechávala nažive tie, ktoré boli čím ďalej tým ťažšie odlíšiteľné od podkladu, na ktorom sedeli... Podľa knihy Slepý hodinár od Dawkinsa (krásna kniha) aj pakobylky patria medzi tie organizmy, ktoré museli reagovať na to, ako šikovní boli ich predátori - najmä ako bol kvalitný zrak predátorov. To, ako sa im to podarilo „vyriešiť“ môžeme v konečnom dôsledku označiť aj za úspešné riešenie problému, ako uchovať vzácnu získanú energiu, ktorú mohli potrebovať napríklad na svoju reprodukciu. S tým, čo mali od prírody „k dispozícii“ bolo možno „jednoduchšie“ behom nesmierneho počtu generácií meniť svoj vzhľad či tvar, než sa vždy pokúšať odletieť či spadnúť pod strom a pod. čo ich mohlo vždy pripraviť o nejakú energiu. Prežili len tie druhy, ktoré mali potrebné možnosti vo svojej genetickej „výbave“...

            Niekomu ešte stále môže chýbať dôvod, prečo o tom hovoríme. Evolúcia živých organizmov je javom, ktorý sa týka všetkých živých. A aj keď ide o nepredstaviteľne dlhé obdobia, po ktoré sa napríklad pakobylky i človek (koľkože to máme spoločnej DNK s pakobylkami?) vyvíjali v súlade so svojimi danosťami či dispozíciami, nebráni nám nič, aby sme sa trochu nepohrali s tým či nepremýšľali o tom, ako nedostatok energie či jej vzácnosť (i nutnosť rozumne s ňou nakladať) môže začať formovať nás – ľudí... a čo sa v hĺbkach našich buniek možno ozve ako reakcia na zmenu prostredia, 
v ktorom žijeme...

            "Akosi" neskoro sme sa dozvedeli, že sme to prehnali so spotrebou zdrojov energie. Iste má na tom podiel aj rast počtu ľudí na Zemi, vedecko-technický rozvoj atď. Okolo roku 2020 bude treba dvojnásobok  toho množstva energie, čo spotrebujeme dnes  - a zatiaľ sa nevie, z akých zdrojov...

            Na rozdiel od pakobyliek však máme niečo, čo oni nemajú – rozum a množstvo poznatkov o prírode. Pravdepodobne sa nebudeme len poddávať udalostiam, ktoré nás v budúcnosti čakajú. Pakobylky, zdá sa, akoby len pasívne „čakali“, čo s nimi evolúcia urobí – ako naloží s ich danosťami, s prostredím, v ktorom žili, ako do toho budú „zakomponované“ prírodné katastrofy, ako sa budú vyvíjať ich predátori atď. - ale to sa možno len zdá...

My budeme musieť byť vo svojich "zmenách" aktívnejší. Aj keď mnohí by sa už radi videli na Marse... a nechali Zem s jej problémami ďaleko za sebou...

            Nevieme teda, čo nám evolúcia v súvislosti s ohľadom na energiu "vyparatí" –  to je to, o čom si myslíme, že je možné nazvať pôsobením evolúcie. Podľa toho, čo o nej vieme, to vyzerá tak, že evolúcia vyberá z toho, čo je k dispozícii v nás, v našom okolí, berie si na pomoc náhodu, mutácie a pod. Je možné, že by sme sa napríklad postupne zmenšovali, aby sme prežili? Veľmi malé autá by snáď toľko nešpinili vzduch a neničili toľko vzácnej energie... Žeby sme my, ktorí predstavujeme „uhlíkový“ život  raz museli uvoľniť miesto „kremíkovému“ životu? Ktovie, ako to bude, keď tu už nebudeme.

            Snáď to na úvod stačí – aspoň k tomu nápadu, že potešiť sa krásou pakobyliek je možné aj na území STODOLY a zamyslieť sa nad tým, či robíme správne, keď takým obrovským tempom likvidujeme tak obmedzené zdroje energie. Už viete, že to nie je dobré. Ale je potrebné zamyslieť sa tak trochu aktívnejšie. Neprepadať panike, získavať poznatky.

Hlavná stránka