Projekt
grantu

Myšlienka

podporený ANASOFT APR, a.s.
 

Nadácia detí Slovenska


Na tomto mieste umiestňujeme informácie o projekte Systémová dynamika.



                                                                                                             Home

 

Siete vzťahov
O dynamike systémov (a systémovom myslení)
Projekt grantu Myšlienka, založeného Anasoft APR, s.r.o.
a Nadáciou detí Slovenska

 

 

            Zdá sa, že školstvo je pod narastajúcim tlakom aj preto, lebo školáci si často nevedia poradiť s úlohami z bežného života. Inými slovami - mladí chybne posudzujú chovanie či prejavy jednoduchých aj zložitých (komplexných) systémov a nemajú sa ako dozvedieť o vzniku z toho vyplývajúcich rizík, o škodách atď. Pritom ide o známe systémy, ako sú napríklad obce, mestá, inštitúcie, podniky, škola i rodina a podobne. Nesprávne napríklad posudzujú aj chovanie systémov, ako je automobil, nejaký technologický celok atď. Sú to stále tie isté chyby, ktoré vedú k nesprávnym rozhodnutiam a akciám, ktoré môžu končiť katastrofou. Týka sa to napr. technikov, politikov či vedení  rôznych inštitúcií, vládnych
i komunálnych. Následne tieto rozhodnutia či výsledky nesprávneho hodnotenia nejakej celkom bežnej situácie môžu viesť až k ťažko napraviteľným škodám – napr. nárastu nezamestnanosti, problémov s dopravou, technologickým katastrofám či odkladaniu reforiem a pod. Vzniká tak otázka, prečo sú všetci spomenutí tak neefektívni v posudzovaní a rozhodovaní. Príčiny je možné hľadať aj vo vzdelávaní mládeže.
       Zdá sa, že problémy vzdelávania nespočívajú len v neefektívnych (často spolitizovaných) riešeniach jeho často nesprávnych diagnóz. Na vine nebudú ani „zlí“ učitelia a učiteľky. V ďalšom sa teda bude obhajovať tvrdenie, že slabosť vzdelávania tkvie skôr v nesprávnej voľbe toho, čo sa má učiť – pre fakty alebo pre život.  Zjednodušene ide o toto: žiaci, študenti sú akoby „napchávaní“ faktami bez toho, aby mali zavčasu/vopred k dispozícii (referenčné) rámce, ktoré by fakty k niečomu vzťahovali, štruktúrovali. Referenčný rámec napr. ponúka
a tvorí bežný život (dôverne známy jednotlivcom i spoločnosti) s jeho potrebami, podmienkami jeho fungovania i jeho zložitosťou. Treba však hneď povedať, že nebude možné uspokojiť sa
s ukazovaním života ako súboru statických snímkov. Život je dynamický a plný zmien i tam, kde to nikto neočakáva. Ak toto budeme považovať za dôležité, tak uvidíme, že napr. jednoduché úpravy preplneného kurikula nebudú postačovať.

Z možných zdrojov neefektívnosti vzdelávania budú v tejto súvislosti spomenuté len niektoré. Dá sa súhlasiť s názorom, že ich hlavným zdrojom bude jeho neschopnosť ukázať, ako ľudia interagujú navzájom a aj s okolitým prostredím. Chýba tiež odhaľovanie príčin toho, čo študenti vidia, sami pozorujú v bežnom živote atď. Zdá sa takisto, že takto sa z tradičného vzdelávania, zameraného skôr na operácie s faktami či len  fragmentovanými poznatkami, stáva čosi, čo nemusí byť či nebude vhodné pre budúcnosť i globálnu spoločnosť. Nebude vyhovovať spoločnosti, ktorej vlastnosti a fungovanie budú zložité, s nepredstaviteľne veľkým počtom (i tesných) prepojení a interakcií  jej prvkov a ktoré budú vyžadovať pochopenie a zvládanie množstva nielen lineárnych, ale aj nelineárnych javov, ktoré vyplynú z jej fungovania. Jednými z konceptov a nástrojov riešení spomenutých problémov sú systémový prístup a znalosť systémovej dynamiky a s ktorými už ľudia majú relatívne dávne a dobré skúsenosti.

Pokus o zakomponovanie systémovej dynamiky (systémového videnia, prístupu) do výučby predpokladá, že budeme mať jasno v tom, že svet nie je rozškatuľkovaný na osamotené, neprepojené prvky, časti, ale také, ktoré medzi sebou komunikujú, vzájomne interagujú, menia sa, závisia jedna na druhej a podobne. A k tomu ešte, že celok sa nikdy nezastaví, „nepostojí“, že všetko je v dynamickom pohybe a vývoji a to nielen pre známe závislosti vlastností spomenutých prvkov či častí na „behu“ času, ale aj pre dynamiku zmien samotných týchto prvkov. Systémy nie sú zložité len počtom prvkov... Zložité sú, keď napr. jedna príčina spôsobí naprosto rôzne prejavy chovania v rôznych oblastiach systému... To je  pre život charakteristické.
            Tradičná edukácia nezabúda na akúsi syntézu, integráciu získaných poznatkov a faktov, je však ale až na konci poznávacích aktivít. Vždy sa predpokladá, že predsa „akosi“ všetci vedia, že vzdelávanie je pre život... Systémový prístup pre vyššie uvedené dôvody navrhuje začínať s tým, čo predstavuje syntézu.  Začať referenčnými rámcami, ktoré dáva život, jeho potreby, zvládanie budúcnosti takej, aká bude. Iný rámec, dôležitejší, vhodnejší nemáme.
Ak zvolíme rámce života, tak využijeme už aj malým deťom dobre známu štruktúru. Je ťažké nájsť čosi lepšie na dôkladné začlenenie, „usadenie“, uloženie nejakého detailu či faktu
(i fyzikálnych a pod.). Opačná, tradičná cesta sa dnes podarí len máloktorému študentovi – poskladať (syntetizovať) predtým vypočuté (i keď pojmovo vysvetlené) fragmenty či „osamotené“ fakty  do funkčnej jednoty. Zriedka sa to podarí samotnému  vyučujúcemu. 
           
            Takto sa ukážu niektoré naše návyky v celkom inom svetle. Spoliehať sa napr. na intuitívne pochopenie, objasnenie chovania nejakého systému je nerozumné. Odhaduje sa, že už veľmi jednoduchý sociálny systém by sa dal popísať len vysoko nelineárnou, diferenciálnou rovnicou desiateho rádu... Teda nikto, ani matematik, ani vedec, bežný človek, manažér či politik ( ) nemôžu čosi tak zložité posudzovať intuíciou. A pritom len trochu inštruovaný stredoškolák, „vyzbrojený“ počítačom má väčšiu nádej dostať sa k nejakému použiteľnému výsledku či pochopeniu.

Byť systémovo „gramotný“ sa vyplatí. Ale nestačí vychádzať len z pozorovaní prejavov jednoduchých systémov. Získané poznatky nemožno jednoducho uplatniť (prenášať) na zložité systémy. Príklad: dieťa si popáli prst... a jednoznačne môže prepojiť príčinu a následok (čisto lineárny postup). Lenže v reálnom živote veľakrát nevieme rozhodnúť, či jav, ktorý práve pozorujeme, je reakciou na to, čo sme práve vykonali my alebo je to reakcia na „niečo“ z dávnej minulosti – chýba tu jednoznačné prepojenie. Takisto mohlo pôsobiť viacero príčin a mohli vzniknúť v rôznych častiach systému, v rôznych časoch atď. Keď sme u času - bolo by možno vhodné preskúmať, do akej miery sa v edukácii  obmedzilo  narábanie s dimenziou času – mimochodom, zdá sa, že aj to by mohla byť  príčina toho, čo robí ťažkým chápanie stavov, dynamiky a najmä vývoja toho, čo je okolo nás v prírode i v tej ľudskej prírode.

Podporiť poznávanie vlastností systémov a využiť systémové videnie, prístup a pod. vo vzdelávaní je aj u nás možné a to radom nástrojov. Vhodné nástroje a pomôcky sa dajú použiť vo vzdelávacom procese prakticky už od škôlky – a to práve pre ich prepojenie s bežným životom resp. s čím majú deti skúsenosť. 

Použité jednoduché pomôcky a texty v projekte Siete vzťahov objasňujú – pre využitie nástroja, akým systémová dynamika je – pojmy ako sú rovnováha, stabilita, reagovanie, rýchlosť reakcie, spätná väzba, oneskorenie reagovania, siete vzťahov, zložitosť, ďalej základy modelovania systémov, tvorby modelov reality a ich porovnanie s realitou a pod. Všetko uvedené je jednoznačne prepojiteľné s bežným životom a aj so skúsenosťami žiakov.

            V rámci projektu budú predvedené učiteľom aj žiakom (ZŠ aj SŠ) aspoň niektoré aspekty a poznatky o fungovaní systémov okolo nás a ktorých sme podstatnou súčasťou.
 Projekt preferuje skôr formu mimoškolského vzdelávania, princípy hry a interaktivity.
Vzniknú tak aj podklady napr. pre návrh projektového vyučovania o systémovom myslení, ktorý je vhodný pre jeho schopnosť vytvoriť bezprostredný kontakt žiakov s predmetom  projektu.         Je otázne, ako a či stávajúca forma edukácie prijme navrhovaný pohľad. Nepôjde totiž len o nové „preusporiadanie“ toho, ako dnes vzdelávanie narába so stále narastajúcim tokom a objemom dát, faktov a poznatkov, aby aspoň niektoré z nich „nejako uložilo“. Pokusov o riešenie problému je dosť, ale všetky sa nezdajú byť rovnako účinné či uspokojivé. Preto sa zdá, že aj dôvody návrhu výučby systémovej dynamiky môžu napomôcť vzniku nového konceptu obsahu vzdelávania vôbec (význam referenčných rámcov je známy už dávnejšie). Tu uvedené návrhy však zrejme budú len jednými z viacerých, ktoré sa nakoniec presadia.
Do úvahy prichádza aj projektové vyučovanie, mimoškolské vzdelávanie, interaktívne stále výstavy a podobne. Použité princípy riešení by však mali pamätať na prínosy interaktivity, princípy hry a zážitkového vzdelávania, rukolapnosti získavania poznatkov a zručností ako aj vytváranie príležitostí ku kombináciam poznatkov a pod.

            Na záver je potrebné zdôrazniť, že aktivity projektu, ktoré budú popisované v pripravovaných textoch, letákoch či brožúrke projektu nemôžu ašpirovať na viac, ako na základné oboznámenie učiteľov a žiakov s pojmami systémový prístup a systémová dynamika. Znamená to teda len akési dotyky s popisovanou problematikou. Predpokladá sa, že aj takto realizovaný projekt môže byť prospešný.
Bolo by potrebné zaoberať sa profesionálne a na potrebnej úrovni predmetnou problematikou, najmä jej didaktikou, rozsahom ako aj umiestnením celku o systémovom myslení a systémovej dynamike do vzdelávania, medzi znalosti a aj vzdelania samotného.


Július Rosa, RIO 21 Centrum, o. z., Bratislava, máj 2009.

Zdroje informácií okrem internetu:

Caha, M.: Systémy pro všední den, Brontosaurus, Praha 1998
Doerner, D.: Die Logik des Misslingens. Strategische Denken in komplexen Situationen,                       Rowohlt, Berlin,1994
Forrester, J.: Protiintuitívne správanie sociálnych systémov; Informátor 1, Čs. výsk. ústav                     práce a soc. vecí, Bratislava, 1977
Vester, F.: Myslet, učit se a... zapomínat?; Fraus, Plzeň, 2001

 ------------------------------------------------------------

Siete vzťahov, projekt v rámci grantu
Myšlienka, založeného Anasoft APR, s.r.o. 
a  Nadáciou detí Slovenska


O systémovom myslení, systémovej dynamike
Základná informácia, návrh vhodného postupu pre ich výučbu

„Budúci analfabet sa pozná nie podľa toho, či vie čítať a písať, ale podľa  toho, či sa vie učiť,
či sa dokáže orientovať v rozporuplnej realite novodobého sveta...“. (A. Toffler, Tretia vlna).
            „Deti sa budú učiť, i keď sa my o to nebudeme starať... ich podstatou je učiť sa“. (A. Markoš).

           
Na začiatku je potrebné uviesť zážitok zo stretnutia, ktoré usporiadala nadácia
Daphne so študentami gymnázií asi pred dvomi rokmi a na ktorom boli prítomní aj hostia z Kanady.     Jeden z hostí sa študentov opýtal na názor, čo by sa malo robiť, aby automobily prestali znečisťovať ovzdušie. V diskusii okrem rôznych fyzikálnych, technických a pod. riešení a nápadov, padol aj jeden radikálny návrh na ukončenie výroby automobilov, teda
o uzavretí tovární, kde ich vyrábajú. Boli to hostia, ktorí na záver diskusie upozornili na fakt, že by vznikol naozaj vážny problém s prepustenými zamestnancami (vyvolal by hrozivý sociálno-politický problém, ktorého riešenie by likvidovalo všetky možné prínosy aj z environmentálnej oblasti...): kam by zamestnanci šli? Čím by sa živili? Ide tiež o veľké počty zamenstnancov...  Atď.  
  Tak sa prejavilo to, čo sa už tušilo – naši žiaci, študenti nemajú kde a ako získať potrebné poznatky, chýbajú im v naznačených oblastiach vedomosti a zručnosti.

Je ťažké získať potrebné znalosti? Nie, nie je.


            O čo ide?

Značne zjednodušene: treba si predstaviť, že svet okolo nás je zložený z veľkého počtu vzájomne poprepájaných prvkov či častí rôzneho druhu (od kameňov, buniek až po ľudskú spoločnosť), ktoré vzájomne interagujú, vplývajú jedna na druhú atď. To všetko dokopy vytvára  systémy, od jednoduchých až po nesmierne komplikované.
 

Systémy: z histórie a pre budúcnosť

O chovaní najmä technických systémov sa vie pomerne dosť (patrí sem aj kybernetika). Od asi 60-tych rokov minulého storočia máme už dosť poznatkov na to, aby sme vedeli vytvoriť zmysluplné otázky pre skúmanie správania aj zložitých sociálnych systémov. Využíva sa aj modelovanie, ktoré i keď „nedodáva“ hotové riešenia (to ani nie je možné), tak aspoň pomáha utvoriť si predstavu, obraz o skúmanej problematike.
            Metódou, ktorá uľahčuje, umožňuje skúmanie sveta okolo nás, je systémová dynamika (skúmanie pomocou zmien v chovaní systémov) a odvodene sú to systémový prístup, systémové ponímanie sveta a systémové (niekedy nazývané aj „sieťové“) myslenie. Pomáhajú  pri hľadaní riešení najmä pretrvávajúcich problémov. Pole pre ich využitie je široké a pre dnešný i budúci svet sú zdrojom veľkého množstva poučení. Príklady sú najmä z oblastí riadenia malých i veľkých technologických ale aj spoločenských inštitúcií – ide o politiku, hospodárstvo, školstvo, obce a pod. Naviac, tento iný, nový a aj trochu  zvláštny pohľad na deje v prírode, ich chápanie, vzťahy s prírodou ako aj fungovanie ľudskej spoločnosti hraje takisto významnú úlohu.
A pozornosť vyvoláva najmä nepomer medzi tým, ako málo stačí k získaniu potrebných znalostí a zručností k získaniu veľkých úspor prostriedkov, k zábrane katastrof, ochrane životného prostredia atď.

            Bolo by naozaj dobré, aby tieto zručnosti mohli nadobudnúť aj naše deti.
            Ešte sa nevie, aké nároky by v rámci školského vzdelávania vznikli napr. na trvanie výučby. Skúma sa takisto v rámci ktorých predmetov by sa prebral navrhovaný úvod. Látka je skutočne nenáročná pre ZŠ i SŠ (a určite bude vhodná aj pre študentov VŠ...). Skúmajú sa aj možnosti mimoškolského vzdelávania. Takáto ponuka (okrem iných) pre deti je napr. v Slovenskom národnom múzeu (v rámci projektu Škola v múzeu). Asi by boli potrebné aj semináre, dielne a pod. najmä pre učiteľov atď.
            Predpokladá sa, že by nemali byť potiaže so získavaním pozornosti žiakov. Potrebnú motiváciu podporí skutočnosť, že pre všetko, čo sa týka systémového myslenia je (referenčným) rámcom bežný život, život samotných žiakov, detí – a  teda sa nebude jednať o „dodávky“ nových, ďalších faktov bez kontextu a pod. Ako všetci vieme, už predškoláci majú slušné znalosti o fungovaní napr. rodiny, o vzťahoch v škôlke a pod.

Úvod vychádza z niekoľkých nasledujúcich aktivít:

a)  deti je potrebné najprv oboznámiť s faktom, že bežná reč nestačí k popisu neštandardných a komplexných situácií, zdôrazní sa nutnosť oboznámiť sa s novou situáciou (novými slovami, pojmami a pod.)
Na ukázku poslúži kreslenie ústne popisovaných nákresov, zložených zo štandardných tvarov a neštandardných tvarov (návrh pracovného listu - Kresby).
Deti spolu s učiteľmi mimo iné zistia, že takéto nové poznatky nie sú v škole bežne k dispozícii. 

b)   Ďalej je dôležité, aby deti získali zručnosť v rozlišovaní príslušnosti k nejakému súboru prvkov, ktorý môže byť napr. aj systémom. Ak bude mať prezentácia dostatok času, tak aj formou hry (návrh pracovného listu - Zistím, kto som (nápisy na chrbte).
Ďalšou možnosťou v tejto oblasti je vytváranie dvojíc predmetov, ktoré majú čosi spoločné. Budú to veci vyťahované z vrecúška (asi 10-15 dvojíc drobných predmetov z domácnosti, mesta, prírody a pod.). Určujú  sa spoločné znaky dvojíc, neskôr sa spoločné znaky zaraďujú do kategórií (farba, tvar, účel, vzťah k pozorovateľovi a pod.). Aktivita - návrh pracovného listu - Dvojice.

c)   Pokračuje sa získavaním zručnosti v rozlišovaní vzťahov. Ide o základnú zručnosť systémového myslenia... Od vzťahov v rodine, škole, v obci a pod. až po zložité environmentálne vzťahy v živej i „ľudskej“ prírode. Podmienkou je naučiť sa používať názornosť vyjadrení (aktivita návrh pracovného listu - Naše prepojenia so svetom).

d)  Ďalšou zručnosťou je rozlišovanie príčin a následkov. Je dôležitá pri pokusoch využiť systémové hľadiská na riešenie nejakého problému – ľudovo povedané nezamieňať príčinu s následkom... Je nevyhnutnou aj pri využívaní tzv. adaptívneho postupu, ktorý je v podstate snahou zmeniť nájdené príčiny nejakého problému a nerobiť len nejaké jeho „kozmetické“ úpravy. Známy príklad: bolesť kazových zubov nevylieči len tableta proti bolesti. Aktivita - návrh pracovného listu - Príčiny a následky.


Nasledujúce orientačné body sú už náročnejšie.

e) Bude nasledovať zručnosť pochopiť štruktúru konkrétneho systému a jeho chovanie.  Napr. žiaci sa naučia odhadovať, určovať, koľko prvkov má napr. futbalové mužstvo, rieka, mobil, krajina, škola a pod. a neskôr budú skúmať aj vzťahy nájdených prvkov (kto, čo na koho a čo pôsobí a tiež ako – či tlmí reagovanie alebo zosiľuje a pod.).  Využije sa návrh pracovného listu – Stabilita – hra s balansovaním s paličkou, kde deti popisujú skúsenosti s udržaním paličky vo zvislej polohe.

f) Pokračovať sa bude oboznamovaním žiakov s modelovaním systémov, ktoré predstavuje účinný nástroj na získanie predstavy o štruktúre a najmä správaní systémov.

g) Záver by mal patriť najnáročnejšej časti: získanie zručnosti efektívneho zasahovania do systému.

V praxi bude úvod s aktivitami modifikovaný najmä v závislosti od času, ktorý je k dispozícii
a toho je málo.

Je pochopiteľne, že v tomto len náčrte nebola zachytená celá problematika poznávania systémovej dynamiky. Na overovaní a rozšírení úvodu i získavaní skúseností s ním sa ďalej systematicky pracuje.

 Július Rosa, RIO 21 Centrum
Slovenské národné múzeum
Bratislava, jún 2007

 Použitá literatúra:
Caha, M.: Systémy pro všední den, Brontosaurus, Praha, 1999
Doerner, D.: Die Logik des Misslingens. Strategische Denken in komplexen Situationen,
                           Rowohlt, Berlin,1994
Forrester, J.: Protiintuitívne správanie sociálnych systémov; Informátor 1, Čs. výsk. ústav
                       práce a soc. vecí, Bratislava, 1977
Vester, F.: Myslet, učit se a .... zapomínat?; Fraus, Plzeň, 2001

Články, internet a pod. k pojmu systémová dynamika.

 

 

 

                                                                                                                     Home

Home